SAMBA

je tanec pochádzajúci z Brazílie, ktorý sa objavil v Európe v prvej polovici 20-tych rokov (1923-25). Vtedajšia samba bola charakterizovaná krátkymi trhavými pohybmi a skladby sa hrali v 2/4 ale aj 4/4 takte. Samba je teda moderná verzia brazílskeho ľudového tanca "maxixe" (mejčiča), ktorú upravili učitelia tanca vo Francúzsku. Pre tento tanec je typický tzv. sambový pohup a pohyby panvou. V súčasnosti existuje veľmi veľa verzií samby, ktoré sa líšia rytmom, tempom a náladou. Samba má 2/4 alebo 4/4 rytmus a 52-54 taktov za minútu.

 

ČAČA

pochádza z Kuby, vznikla z rumby po jej ovplyvnení džezom. Za autora je považovaný Enrique Jorrin (1953). Základom tanca je postupová premena (tri "spojené" kroky). Názov čača vznikol údajne podľa zvuku, ktorý vydávajú topánky tanečníkov pri tancovaní postupovej premeny. Čača má asi 25 základných figúr a nespočetné množstvo zostáv a variácií. Hudba má 4/4 rytmus a 30-33 taktov za minútu.

 

RUMBA

súčasná rumba vznikla vzájomným ovplyvňovaním ľudového tanca s názvom "danza habanera" a rumby-bolera, ktorú tancovala na Kube kreolská aristokracia. V roku 1930 sa rumba dostáva cez New York do Európy, kde sa rýchlo rozšírila. U nás sa tancovala upravená do štvorcovej formy (square system) a priniesla uvoľnené držanie v páre. Do roku 1960 sa tancovala štvorcová rumba (so základom v prvom kroku na prvú dobu taktu), neskôr sa rozširuje rumba kubánska (cuban system), kde sa prvý krok tancuje vpred na druhú dobu taktu. Rumba má 4/4 rytmus a 25-28 taktov za minútu.

 

PASODOBLE

prvá zmienka o ňom pochádza z roku 1918 ako o španielskom one-stepe. Známejším sa stáva v prvej polovici 20-tych rokov, kedy sa viac rozšíril. Štandardizovali ho francúzski taneční učitelia. Jeho pôvod je v Španielsku v ľudových tancoch oslavujúcich víťazného toreadora. Za súťažný tanec bolo pasodoble prijaté po II. svetovej vojne. Rytmus je 2/4 a takt 60.

 

JIVE (DŽAJV)

je rytmický swingový tanec, ktorý vychádza z jitterurgu a v mnohom je ovplyvnený rokenrolom, boogie-woogie a černošskými tancami. V roku 1944 vydal Viktor Silvester prvý štandardizovaný opis jivu. Rytmus je 4/4-ový a tempo 40-46 taktov za minútu.